Niečo málo k výzdobe festivalu Divadelná Nitra 2018

Od 28. septembra do 3. októbra 2018 prebehol v Nitre už 27. ročník festivalu Divadelná Nitra. Mne sa v rámci tohto festivalu po druhý krát podarilo získať úlohu “výtvarníka” resp. som bol poverený interiérovou a exteriérovou propagáciou.

Každopádne som sa v rámci farebne pestrého konceptu “RE” rozhodol pohrať sa trochu s odpadovými materiálmi a popustiť trohcu uzdu fantázii.

 

Spoločným opakujúcim sa prvkom v priestore boli ručne tlačené veľkoformátové linorytové grafiky “RE” v rôznych farebných prevedeniach. Podklad, recyklovaný papier, som najprv nafarbil akrylom pre typické zvlnenie a následne tlačil syntetickou farbou pre zaujímavú hru lesku a matnosti, odlišnosti farieb. Každoročne je trochu zádrhelom prichytávanie plagátov, tentokrát pomohla maliarka papierová páska, ktorá občas spravila inštaláciu trochu živou, keďže tu a tam sa trochu odlepila.

 

Po príchode do divadla Vás okrem milých báb na prezentácii mohol zaujať aj ďaľší opakujúci sa prvok, teda šípky z bublinkovej fólie. ktoré boli rozložené rôzne po podlahe a ktoré pukali pod nohami pri prechode. V skratke išlo o kontrast toho, že v divadle by ste mali byť potichúčku a o to viac mohla byť zreteľná Vaša “plastová stopa”. Zároveň šípky slúžili ako občas mätúci informačný prvok.

REpublika 100

Ak ste obišli prezentáciu a namierili si to ku šatni, čakala Vás inštalácia #somodrazom. Táto inštalácia spočíva v podobizni zrkadlového Česko-slovenska, ktoré bolo v rámci festivalu odkazom aj na REpublika 100. Išlo o interaktívnu výstavu, kde ľudia ku Česku aj Slovensku na papiere dopisovali svoje poznámky “Aké by bolo Česko/Slovensko ak…” a v rámci posunu možností boli na výber pomocné spojenia “Budem viac”, “Budem menej”, “Začnem” “Prestanem”, “Budeme viac” a “Budeme menej”. Interakcia sa uchytilia no málokto zazrel aj instagramovú hru, ktorá spočívala v #somodrazom značke. Ľudia mali totiž na sociálnych sieťach zdieľať svoj odraz v mape s odkazom “Aké bude slovensko ak…” a doplniť svoju myšlienku ako základ pre obľúbenú koment diskusiu. V týmto konceptom sa budem v budúcnosti určite ešte hrať.

 

 

Schodisko

Schodisko je ďaľším samostatným prvkom každoročnej výzdoby. Tento rok sa podarilo vybaviť, aby sme doplnili figuríny v dobových šatách o pokrčené papiere. V prvom nápade malo ísť o letáky a staré katalógy festivalu, keďže sa však vytlačila chybná várka festivalových skladačiek, zrecyklovali sme tie. Mnohí si však mysleli, že napriek konceptu sme sa rozhodli použiť nové skladačky. To len dokazuje, že článok podobný tomuto potrebujem napísať ešte pred festivalom, nech je všetko jasné.

 

Ďaĺším prvkom bolo použitie maliarskej fólie ako “honosnej” ozdoby zábradlia, ktorá v kombinácii s maliarskou páskou a šikovnosťou  pomocníčok vytvorili zaujímavú vizuálnu podobu.

 

Pri pohľade nahor Vás mohla na jednom schodisku upútať obrovská plastová plachta ozdobená plagátmi z festivalu. Išlo najmä o veľkú “plastovú” výstrahu, ktorá sa na nás valí z každej strany. Na druhej strane Vás mohlo okrem zavesených plagátov upútať aj obrovské plastové vrece plné odpadu, ktoré viselo ako damaklov meč nad návštevníkmi, ktorí do divadla prichádzali. Koncept je zrejme jasný. Za vreco ďakujem dedovej nekonečnej zbierke “búdových” zaujímavostí. Vieš ako, v búde je šicko.

Meeting point

Meeting point, kde sa odohrávali diskusie bol upravený taktiež trochu atypicky. Kruhový strop, rozdelený do troch rôznych kružníc sme využili na výzdobu spočívajúcu v plastovej fólii a starých nahádzaných katalógov v strede. Tie obkolesovali katalógy festivalu zavesené v plastových sáčkoch (všetko je v plaste, tak aj katalógy budú) Sáčky sme sa snažili nájsť aby sme ich recyklovali, niekedy to vyšlo, niekedy nie. V najväčšom kruhu boli umiestnené recyklované fľaše, ktoré sme pokrčili a vložili do nich svetielka pre výrobu vkusno nevkusného osvetlenia počas prvého otváracieho dńa.

 

Zvyšok vnútorného vizuálu dopĺňali plagáty a na začiatku spomenuté grafiky.

Fontána

Súčasťou festivalu bola aj fontána v strede mesta. Tá sa, podobne ako minulý rok, aj tento rok v priebehu festivalu trochu obmieńala. Základným prvkom bolo množstvo plastov, ktoré v nej bolo vyhodené. Na prekvapenie však toto množstvo až tak veľké nepripadalo, čo trochu skomplikovalo vizuál inštalácie. Mojim zámerom bolo nechať plasty voľne plávať, či vyplaviť fontánou. Niektorí ľudia to považovali za nevkusný bordel a vadilo im to tam, čo bol v podstate plán. Osobne sa však nielen mne, ale aj pomocníkom stalo, že zazreli rodičov s deťmi a po otázke detí, prečo sú plasty vo fontáne im rodičia vysvetlili, že je to náhľad toho, ako to vyzerá inde a že keď nechceme aby to tak vyzeralo, musíme vyhadzovať menej smetí a recyklovať. A to bolo veru krásne. Ničmenej to nebola jediná časť inštalácie. Samostatné plasty sme ohraničili do vizuálne priateľnejšieho úkazu a prišla na rad interaktívna časť. Tá spočívala v love “odkazu vo fľaši”. Pomocou rybárskej udice sme sa snažili vo fotnáne uloviť plastové fľaše doplnené o hák a odkaz. Odkaz vo fľaši spočíval v zaznamenaní faktov o recyklácii a odpadovom hospodárstve na Slovensku. Koľko sa vyhodí, koľko sa zrecykluje a podobne.

 

Dohovor:

Ďakujem riaditeľke festivalu Divadelná Nitra za dôveru, Lukášovi Kollárikovi za fotky, dobrovoľníčkam a dobrovoľníkom za nenahraditeľnú pomoc, štábu za ich skvelú prácu a účastníkom za ich návštevu. Napriek odpadu, ktorí sme výzdobou vytvorili sme sa snažili ho čo najviac zredukovať aj v iných častiach festivalu. Budeme sa snažiť minimalizovať ho čo najviac osobne sa však vyhýbam úplnému nepoužívaniu plastov v takýchto prípadoch, keď sa dá použiť na podobnú vec. Pre mňa je základom a efektívnym riešením správna recyklácia. Opakujem, pre mňa. Tá samozrejme nemôže fungovať bez hesla “Najlepší odpad, žiaden odpad”, držím preto palce všetkým bojovníkom a na záver odkazujem podobne ako pre vegánstvo: neodraďte ľudí okolo seba od zmeny svojim extrémnym prístupom. Tiež ste k veciam došli, poďme to priateľne posúvať ďalej. Tak teda nevyhadzuj a keď už, tak recykluj!

Diky.